Problém nie je v samotnej potrebe chrániť štát, ale v tom, kto by túto kompetenciu držal v rukách. Vidíme, ako Viktor Orbán v Maďarsku zneužíva výnimočné stavy na vládnutie pomocou dekrétov a potláčanie opozície. Robert Fico už opakovane dokázal, že neváha zneužívať štátne inštitúcie (SIS či Bezpečnostnú radu) na strašenie ľudí vymyslenými hrozbami o „prevratoch“. Nový stav ohrozenia by mu v predvolebnom boji dal do rúk nástroj na obmedzenie občianskych práv a manipuláciu verejnej mienky pod rúškom „bezpečnosti“.
My neodmietame silnú obranu, práve naopak. Skutočnú bezpečnosť však nezískame prepisovaním ústavy v prospech premiéra, ale investíciami do ľudí a techniky. Peniaze v obrannom rozpočte musia ísť na výstroj našich vojakov a vojačiek, nie na „papalášov“ – luxusné vládne špeciály či drahé kancelárie pre ministra. Naša odolnosť stojí na dvoch pilieroch: akcieschopnej armáde a pevných vzťahoch so spojencami, nie na nových represívnych nástrojoch pre vládu.
Pretože mlčanie hlavy štátu v zásadných otázkach našej zahraničnej orientácie je nebezpečné. Ak premiér na Slavíne spochybňuje naše ukotvenie v EÚ a NATO, musí zasiahnuť prezident ako hlavný veliteľ ozbrojených síl. Peter Pellegrini v minulosti sám označil naše členstvo v týchto štruktúrach za garanciu nášho rozvoja. Ak teraz mlčí k Ficovej rétorike, ktorá nás izoluje od spojencov, spreneveruje sa svojej funkcii garanta stability a bezpečnosti Slovenska.