Problémom nie je samotná myšlienka efektívnejšej správy, ale absencia systémovej vízie. Vláda ide mechanicky zlúčiť obce, kde situácia už jednoducho vybuchla, namiesto toho, aby riešila prečo v nich nikto nechce kandidovať. Je to dôsledok dlhodobého „vykorisťovania“ samospráv, ktorým štát hádže na plecia stále nové úlohy a konsolidačné opatrenia, ale nedáva im na ne peniaze. Bez riadnej analýzy a diskusie s obyvateľmi ide len o narýchlo ušitú záplatu, ktorá skutočnú reformu len odďaľuje.
V 21. storočí by to mala byť úplná samozrejmosť, nie „vlajková loď“ modernizačného balíka. Naši starostovia a primátorky momentálne bojujú o prežitie pod tlakom dlhovej brzdy a drastického šetrenia. Predstavovať možnosť voľby tabule ako veľkú reformu v čase, keď samosprávy kolabujú, považujeme za výsmech. Štát by sa mal sústrediť na digitalizáciu procesov, ktoré ľuďom reálne ušetria čas, a nie sa chváliť drobnosťami, ktoré neriešia prázdnu obecnú kasu.
Kritizujeme predovšetkým pokrytectvo a nedôstojnosť. Členovia vlády si bez mihnutia oka výrazne zvýšili vlastné platy, no teraz populisticky ukazujú prstom na krajských poslancov, ktorí vykonávajú dôležitú prácu v regiónoch. Ak chceme, aby v samospráve pracovali odborníci a kvalitní ľudia, nemôžeme z ich odmien robiť nástroj politického marketingu. Skutočná modernizácia by mala priniesť jasné pravidlá financovania, nie ad-hoc zásahy do odmien podľa toho, ako sa to ministrovi vnútra práve hodí.