Ústava SR garantuje právo na život, čo pre štát znamená jasný pozitívny záväzok nenechať človeka v existenčnej tiesni bez jedla, liekov alebo tepla. Dávka v hmotnej núdzi zabezpečuje úplne základné biologické prežitie. Nemôžeme núdznemu človeku hovoriť, že si právo na prežitie musí najprv zaslúžiť. Táto vláda sa iba tvári, že trestá lenivosť, no v skutočnosti uplatňuje tvrdú ruku na chudobu a na ľudí, ktorí sa nevedia brániť sami.
Ústavný súd dal týmto rozhodnutím jasne najavo, že otázky, ktoré v našom podnete otvárame, sú natoľko závažné, že si zaslúžia plnohodnotné ústavné posúdenie. Je to pre nás dôležitý prvý úspech, pretože súd neodmietol našu argumentáciu, ale potvrdil opodstatnenosť našich výhrad. Zákon z dielne Erika Tomáša tak bude musieť čeliť dôkladnej kontrole, či nevystavuje občanov priamej existenčnej hrozbe.
Ak chce štát skutočne motivovať ľudí pracovať, musí im poskytnúť adekvátne nástroje, pomocnú ruku a reálnu podporu, nie ich cynicky vydierať. Podmieňovanie dávky, ktorá má zabezpečiť samotné prežitie človeka, je antisociálna politika. Je obzvlášť pokrytecké, ak predstavitelia vlády, ktorí sami seba označujú za sociálnych demokratov a ako prvé si zdvojnásobili vlastné platy, trestajú tých najzraniteľnejších a berie im aj to posledné minimum na prežitie.