Slovensko je malá krajina s úzkou vedeckou komunitou. V mnohých špecifických odboroch sa takmer všetci odborníci poznajú, pracujú na rovnakých katedrách alebo spolupracujú na grantoch. Ak vylúčime zahraničných expertov, vytvárame ideálne prostredie pre klientelizmus a „priateľské“ prideľovanie peňazí. Hodnotenie „po našom“ znamená, že o miliónoch eur z daní občanov sa bude rozhodovať za zatvorenými dverami bez objektívneho pohľadu zvonku, čo v konečnom dôsledku poškodí kvalitu slovenskej vedy.
Problémom nie je idea jednoduchosti, ale násilná centralizácia a nepripravenosť. Štát už v minulosti ukázal (napríklad pri stredných školách), že nezvláda spravovať veľké IT systémy bez chýb. Naše najlepšie univerzity, ako Univerzita Komenského, už majú funkčné vlastné systémy. Nútiť ich prejsť na štátny systém, ktorý dnes využíva len zlomok škôl, je riskantné a zbytočné. Namiesto pomoci štát opäť len hádže polená pod nohy inštitúciám, ktoré fungujú.
Tento bod ilustruje legislatívny chaos súčasnej koalície. Vláda sa snaží narýchlo opravovať chyby, ktoré sama spôsobila prilepovaním nesúvisiacich zákonov k sebe. Tým, že pri vlaňajšej zmene autorského zákona obišli odbornú diskusiu, dostali nás do rozporu s pravidlami EÚ. Teraz to musia narýchlo plátať v rámci zákona o vysokých školách. Je to dôkaz, že koalícia nepracuje pre študentov a vedcov, ale chaoticky hasí požiare, ktoré sama založila.