Represia v podobe odobratia prídavkov nerieši podstatu problému. Rodičia vo vylúčených komunitách často nečelia neochote, ale reálnym bariéram – od katastrofálnych životných podmienok a chýbajúcej infraštruktúry až po segregáciu. Ak rodine, ktorá už teraz žije v hlbokej chudobe, vezmeme peniaze, dieťa bude mať ešte menej jedla a horšie oblečenie. To ho do školy motivovať nepríde; naopak, ešte viac ho to izoluje a ohrozí jeho zdravý vývoj.
Áno, a to je dôležitý bod, ktorý ministerstvo zamlčiava. Slovenská legislatíva už v súčasnosti umožňuje krátiť rodičovský príspevok o 50 %, ak dieťa zanedbáva školu. Zároveň sa od septembra 2025 sprísnili pravidlá pre ospravedlňovanie absencií. Návrh Erika Tomáša je teda len „vlámaním sa do otvorených dverí“ a cynickou hrou na poriadok, ktorá má zakryť neschopnosť rezortu priniesť systémové riešenia.
Namiesto neúčinných skratiek potrebujeme adresnú podporu v teréne. Skutočným riešením je:
Posilnenie spolupráce medzi školou, terénnymi sociálnymi pracovníkmi a rodinou.
Zabezpečenie dôstojného bývania a základných životných potrieb, aby dieťa malo podmienky na učenie.
Zlepšenie dostupnosti škôl a kvality vzdelávania, ktorá dokáže deti zo znevýhodneného prostredia skutočne zaujať a motivovať.
„Trestanie chudoby len konzervuje súčasný stav. My chceme štát, ktorý podá pomocnú ruku skôr, než sa z dieťaťa stane ďalší stratený talent v systéme.“