Šetrenie verejných financií je dôležité, ale nesmie sa diať na úkor tých najzraniteľnejších. Ak ministerstvo vnútra pod vedením Matúša Šutaja Eštoka argumentuje úsporou 500-tisíc eur pri 11-miliónovom kontrakte, pričom kvôli tomu vyhodí 146 žien v preddôchodkovom veku, ide o čistý cynizmus. Táto „úspora“ je zanedbateľná v porovnaní s výdavkami na vládny luxus, no pre tieto ženy znamená stratu dôstojnosti a existenčnú neistotu. Skutočne sociálny štát šetrí na papalášstve, nie na upratovačkách.
Problém je v drastickom zhoršení ich životnej úrovne a pracovných podmienok. Podľa našich informácií im súkromník, ktorý zákazku získal, ponúka o tretinu nižšie mzdy než mali doteraz. Štát sa tak zbavuje zodpovednosti a nepriamo podporuje „predátorské“ praktiky na trhu práce. Namiesto stability, ktorú im garantoval štát ako zamestnávateľ, sú tieto ženy tlačené do neistoty, kde hrozí nielen nízky zárobok, ale aj vyplácanie časti mzdy „na ruku“, čo v budúcnosti zdevastuje ich nárok na dôchodok.
Štát nesmie byť len pasívnym divákom, ktorý sa prizerá vykorisťovaniu. Vyzývame ministra Erika Tomáša, aby okamžite konal. Inšpektorát práce musí preveriť, či súkromné firmy v týchto 11-miliónových tendroch dodržiavajú zákonník práce a či nedochádza k nelegálnemu zamestnávaniu. Štát by mal ísť príkladom a byť vzorovým zamestnávateľom, ktorý garantuje férovú mzdu a dôstojné podmienky, a nie outsourcovať prácu firmám, ktoré zisk stavajú na zdieraní nízkopríjmových zamestnancov.