Budúci rok bude pre mestá a obce najťažší, ľudia pocítia zdražovanie služieb

Rok 2026 bude podľa Progresívneho Slovenska pre mestá a obce najťažší za posledné roky. Spoja sa v ňom všetky tri vlny konsolidácie a celkovo si štát z rozpočtu samospráv v budúcom roku ukrojí takmer pol miliardy eur, a to bez riadnej diskusie so ZMOS-om, Úniou miest či SK8, upozornil člen Výboru NR SR Marek Lackovič. 

“Takéto zásahy do rozpočtov pocítia aj obyvatelia. Okrem vyššej dane z nehnuteľnosti môžu ľudia čakať ďalšie zdražovanie cestovných lístkov, poplatkov za vývozy odpadu, ale aj poplatkov v zariadeniach sociálnych služieb či na športoviskách. To jediné totiž môžu samosprávy urobiť, a to nie preto, lebo chcú, ale v záujme záchrany vlastnej existencie,“ vysvetlil.

Lackovič dodal, že týmto krokom sa v menších obciach de facto zastaví rozvoj. „Ohrozené bude spolufinancovanie európskych projektov, investície do škôl, škôlok či ciest. Zároveň sa môžeme dočkať aj ďalšieho zbavovania sa zdravotníckych zariadení,“ ako príklad uviedol nemocnice v rukách Trenčianskeho kraja, ktorý ich nedávno núkal za symbolické euro.

Jana Hanuliaková, členka Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj, hovorí, že minister financií sa snaží tretiu vlnu konsolidácie voči samosprávam obhájiť zavádzajúcimi argumentmi. “Minister tvrdí, že samosprávy dostanú časť peňazí späť, no štát im to nevie garantovať. Chváli sa, že samosprávam necháva 80 miliónov eur, no tie aj tak musia použiť na platy zamestnancov v školstve. Cirkevné a súkromné zariadenia navyše v balíku peňazí úplne chýbajú. Samosprávy preto žiadajú férovú diskusiu. Na dohodu treba dvoch, pán minister,“ upozornila Hanuliaková.

Tretím falošným argumentom je, že samosprávy môžu šetriť na úradoch. „Približne 100 obcí má na úrade len jedného človeka – teda starostu. Vieme si predstaviť, že by prepustili starostu?“ opýtala sa. 

Predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič pripomenul, že súčasné vládne strany počas kampane sľubovali partnerský prístup, zvrátenie výpadkov spôsobených daňovým bonusom a dofinancovanie strát. „Po dvoch rokoch však nebol splnený ani jeden z týchto sľubov,“ hovorí. SK8 spolu so ZMOS-om preto odmietli konsolidačný balík ako celok. „V prípade jeho prijatia požadujeme zapracovanie viacerých požiadaviek. Najpodstatnejšia je, aby boli opatrenia definované len ako dočasné, a to na roky 2026 a 2027, s automatickým návratom k pôvodnému podielu na výnose dane, ktorý si obce a kraje môžu dať do svojich rozpočtov,“ doplnil.

Podľa Viskupiča má konsolidácia ešte hlbšie siahnuť do zdrojov ľudí. “Majú to zaplatiť občania a firmy. Daňový výber bude síce väčší, ale samospráva o peniaze príde. Preto ministrovi financií jasne hovoríme, aby sa samospráva v tejto na kosť oholenej finančnej situácii nestávala objektom konsolidácie.”

Podpredsedníčka Výboru pre regionálny rozvoj Európskeho parlamentu Ľubica Karvašová pripomenula, že vláda pred letom bez konzultácie zablokovala samosprávam 200 miliónov eur z eurofondov a teraz im opäť siaha na ďalšie zdroje. „Pritom ide o zdroje, ktoré majú zabezpečovať základné služby. Od verejného osvetlenia, cez odpadové hospodárstvo, až po domovy sociálnych služieb,“ vysvetlila s tým, že stagnácia a úpadok nebude dôsledkom zlej správy obcí, ale chybných rozhodnutí vlády a jej neschopnosti šetriť na sebe.

Aj vďaka partnerskej spolupráci s predstaviteľmi samospráv sa Karvašovej minulý týždeň na zasadnutí Európskeho parlamentu podarilo presadiť poistku. Vláda už nebude môcť svojvoľne blokovať európske peniaze vyčlenené pre samosprávy, ako to urobila s 200 miliónmi eur pred letom. Akýkoľvek zámer bude musieť najprv riadne odkonzultovať so zástupcami samospráv. Nová legislatíva vstúpi do platnosti už 22. septembra.

„Očakávam, že vláda sa k tomu postaví čelom a minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Migaľ sa pri bolestivej konsolidácii prestane zaoberať prezidentom Pellegrinim, ale začne sa starať o samosprávy,“ uzavrela Karvašová.

Zdielať