Trestaní musia byť tí, ktorí páchajú korupciu, nie tí, ktorí proti nej bojujú. Desať opatrení, ktoré chránia inštitúcie a ľudí.
21. Reforma inšpekcie na Úrad ochrany, prevencie a inšpekcie
Čo navrhujeme. Zreformujeme policajnú inšpekciu na Úrad ochrany, prevencie a inšpekcie. Oveľa väčší dôraz dáme na ochranu policajtov.
Prečo. Policajná inšpekcia je nástroj, ktorý má stíhať trestnú činnosť policajtov. Jej nezávislosť požaduje aj Európsky súd pre ľudské práva. Ak policajná inšpekcia podlieha tomu istému ministerstvu, ktoré riadi políciu, nemôže byť skutočne nezávislá. Vzniká priestor na jej použitie aj opačným smerom – proti policajtom, ktorí vyšetrujú citlivé veci. Že tento priestor nie je hypotetický, ukazuje aj prípad, v ktorom policajná inšpekcia potvrdila, že obvinenie stálo na sfalšovanom dokumente. Európska komisia v Správe o právnom štáte 2025 upozorňuje na oslabenie inštitucionálnych záruk pri vyšetrovaní korupcie po zrušení špecializovaných zložiek.
Čo sa zmení.
Dnes je inšpekcia organizačne naviazaná na rezort, ktorého príslušníkov má stíhať, a jej použitie závisí od politického vedenia.
Po zmene bude existovať samostatný Úrad ochrany, prevencie a inšpekcie so zameraním nielen na stíhanie policajtov, ale aj na ich ochranu pred tlakom.
Súvisiace: Ochrana vyšetrovateľov a prokurátorov · Obnovíme NAKA
22. Ochrana kľúčových inštitúcií
Čo navrhujeme. Jedným ústavným zákonom ochránime Najvyšší kontrolný úrad, Úrad na ochranu oznamovateľov, Úrad pre verejné obstarávanie a Protimonopolný úrad.
Prečo. Úrad na ochranu oznamovateľov mal k 1. januáru 2026 zaniknúť a nahradiť ho mal nový úrad. Koaliční poslanci 12. decembra 2025 prelomili veto prezidenta a zákon schválili. Ústavný súd 17. decembra 2025 pozastavil jeho účinnosť a prijal návrh skupiny poslancov na ďalšie konanie v celom rozsahu; generálny prokurátor v stanovisku uviedol, že došlo k porušeniu ústavy. Parlament v marci 2026 zákon sám zrušil, načo Ústavný súd konanie zastavil. Úrad tak funguje ďalej – ale iba preto, že do veci vstúpil Ústavný súd. Na jeho zrušenie stačila jednoduchá väčšina a nič nebráni tomu, aby sa pokus zopakoval.
Rovnaká logika platí pre ostatné tri úrady. Analýza Nadácie Zastavme korupciu ukazuje, že zmeny pravidiel verejného obstarávania z roku 2024 citeľne znížili transparentnosť zákaziek aj možnosti namietať porušenia zákona – a aj tie prešli obyčajným zákonom.
Čo sa zmení.
Dnes možno existenciu a právomoci týchto úradov meniť obyčajným zákonom, teda jednoduchou väčšinou.
Po zmene budú chránené ústavným zákonom. Na ich oslabenie, zmenu alebo zrušenie bude treba ústavnú väčšinu, teda širšiu dohodu naprieč politickým spektrom.
Súvisiace: Ústavný zákon · Kontrola štátnych podnikov · Slayáda · Kauza: pokus o zrušenie ÚOO
23. Ochrana vyšetrovateľov a prokurátorov
Čo navrhujeme. Zvýšime ochranu vyšetrovateľov a prokurátorov, ktorí vyšetrujú korupčnú trestnú činnosť. Rozhodnutie o postavení mimo služby bude musieť potvrdiť súd – nebude o ňom môcť rozhodnúť sám minister ani nadriadený. Takisto v prípade rozhodnutia o odňatí veci bude musieť takýto postup potvrdiť súd.
Prečo. Vyšetrovanie korupcie sa dá ochromiť alebo spomaliť aj bez toho, aby ktokoľvek rozhodol o veci samej – stačí odňať vec vyšetrovateľovi alebo ho postaviť mimo služby. Dnešná ochrana nezabezpečuje automatické a bezprostredné posúdenie zásahu nezávislým súdom predtým, než sa prejavia jeho podstatné následky. O oboch krokoch rozhoduje nadriadený alebo minister sám. Európska komisia v roku 2025 konštatovala, že vyšetrovania presunuté po zrušení NAKA a ÚŠP na iné orgány sa oneskorili a počet korupčných prípadov výrazne poklesol. Reorganizácia sa dotkla približne 700 policajtov.
Že ide o reálnu obavu odbornej verejnosti, ukazuje aj to, že 152 prokurátorov sa verejne postavilo proti novele Trestného zákona a kritizovalo „prílepok“ o kajúcnikoch ako opatrenie s možným fatálnym vplyvom na odhaľovanie zločinu.
Čo sa zmení.
Dnes môže minister alebo nadriadený vyšetrovateľa postaviť mimo služby alebo mu odňať vec sám. Vyšetrovanie sa tým zastaví bez rozhodnutia o veci.
Po zmene bude musieť obe rozhodnutia potvrdiť súd.
Súvisiace: Reforma inšpekcie · Obnovíme NAKA · Obnovíme ÚŠP
24. Obnovíme NAKA
Čo navrhujeme. Obnovíme Národnú kriminálnu agentúru ako samostatný policajný útvar, ktorý nebude súčasťou policajného prezídia. Bude mať celoslovenskú pôsobnosť, bude nezávislejšia, viac chránená a s väčšími kompetenciami. Znova musí platiť „padni komu padni.“
Prečo. Národná kriminálna agentúra zanikla k 31. augustu 2024. Od 1. septembra 2024 jej úlohy prevzal Úrad boja proti organizovanej kriminalite spolu s Národnou protidrogovou jednotkou a Protiteroristickou centrálou. Približne 700 policajtov bolo presunutých na iné útvary, časť z nich na krajské a okresné riaditeľstvá.
Následok pomenovala Európska komisia: v dôsledku zrušenia špecializovaných protikorupčných subjektov – NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry – sa vyšetrovania presunuté na iné orgány oneskorili a počet prípadov korupcie výrazne poklesol.
Čo sa zmení.
Dnes NAKA neexistuje. Agenda je rozdelená medzi viaceré útvary v štruktúre policajného prezídia a časť kapacít odišla na kraje a okresy.
Po zmene bude existovať samostatný útvar s celoslovenskou pôsobnosťou mimo prezídia, s vlastnými kompetenciami a ochranou pred vonkajšími vplyvmi. Do jej kompetencií budú patriť veci patriace do právomoci Špecializovaného trestného súdu. Bude zriadená priamo zákonom, nielen internými aktmi riadenia v rámci rezortu vnútra.
Súvisiace: Obnovíme ÚŠP · Ochrana vyšetrovateľov
25. Obnovíme Špeciálnu prokuratúru
Čo navrhujeme. Obnovíme Úrad špeciálnej prokuratúry. Najzávažnejšou trestnou činnosťou sa musí zaoberať špecializovaná prokuratúra, ktorá mala v tejto oblasti výborné výsledky a ktorú vládna koalícia z obavy o svoju beztrestnosť zrušila. Obnovenie ÚŠP bude súčasťou širšej reformy systému prokuratúry.
Prečo. Úrad špeciálnej prokuratúry zanikol 20. marca 2024 po takmer dvadsiatich rokoch existencie. Jeho agenda prešla na Generálnu prokuratúru a rozpracované veci sa rozdelili prevažne na krajské prokuratúry po celom Slovensku. Zaniklo tak pracovisko so špičkovými špecializovanými prokurátormi. Novelu, ktorá ÚŠP rušila, spoluvytváral aj vtedy obžalovaný poradca premiéra – v čase, keď jeho vlastnú vec dozoroval práve tento úrad.
Ústavný súd v konaní PL. ÚS 3/2024 zrušenie ÚŠP za protiústavné nevyhlásil. Európska komisia však v Správe o právnom štáte 2025 konštatuje, že práve zrušenie NAKA a ÚŠP viedlo k oneskoreniu vyšetrovaní a k výraznému poklesu počtu korupčných prípadov.
Slovensko je navyše jediným členským štátom EÚ bez vlastného európskeho prokurátora. Po skončení mandátu Juraja Novockého sa v prvom kole prihlásili dvaja kandidáti, z ktorých neuspel ani jeden, a v šiestich ďalších výzvach sa neprihlásil nikto. Krajinu dočasne zastupuje delegovaná prokurátorka.
Čo sa zmení.
Dnes špecializovaná prokuratúra pre najzávažnejšiu trestnú činnosť neexistuje. Veci sú rozdelené medzi krajské prokuratúry.
Po zmene bude existovať obnovený úrad so špecializáciou na korupciu a organizovanú kriminalitu a s celoslovenskou pôsobnosťou. ÚŠP bude opäť koncentrovať prokurátorskú expertízu s ohľadom na pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu.
Súvisiace: Obnovíme NAKA · Ochrana vyšetrovateľov · Lex Para/Lindtner/Kaliňák
26. Zákon o lobingu
Čo navrhujeme. Prijmeme zákon o lobingu: verejný register lobistov, povinné zverejňovanie kontaktov medzi lobistami a ľuďmi vo vrcholových výkonných funkciách, a sankcia za neregistrovaný lobing. Lobing ako regulované ovplyvňovanie vecí verejných najmä na základe odborných argumentov je potrebné jasne legislatívne odlíšiť od korupcie.
Prečo. Od roku 2004 na Slovensku neuspel ani jeden pokus prijať zákon o lobingu. Neexistuje verejný register lobistov ani povinnosť zverejňovať kontakty medzi záujmovými skupinami a politickými predstaviteľmi. GRECO Slovensku odporúča prijať pravidlá upravujúce kontakty medzi osobami vo vrcholových výkonných funkciách a lobistami a tieto kontakty zverejňovať; celková miera plnenia odporúčaní sa pohybuje okolo 60 percent. Podrobnú analýzu možností úpravy spracovala VIA IURIS, zhrnutie doterajších pokusov má aj Národná rada. Európska komisia uviedla, že Slovensko nepokročilo v predložení návrhov na reguláciu lobingu ani v posilnení pravidiel o konflikte záujmov.
Bez pravidiel sa lobing nedá odlíšiť od vybavovania. Presne tento rozdiel je jadrom viacerých podozrení, na ktoré sme upozornili – vrátane popisu takzvaných „vybavovačov“ pri rozdeľovaní eurofondov.
Čo sa zmení.
Dnes nie je lobing regulovaný. Neexistuje register ani povinnosť zverejňovať stretnutia. Legitímny lobing sa nedá odlíšiť od nelegitímneho vplyvu, ktorý môže mať povahu korupcie.
Po zmene bude existovať verejný register lobistov, zverejňované kontakty s vrcholnými funkcionármi a sankcia za neregistrovaný lobing.
Súvisiace: Lex Para/Lindtner/Kaliňák · Kontrola štátnych podnikov · Kauza: eurofondy
27. Verejná kontrola hospodárenia štátnych podnikov
Čo navrhujeme. Posilníme verejnú kontrolu hospodárenia štátnych podnikov. Na uvedenú zmenu bude nadväzovať prijatie komplexného nominačného zákona.
Prečo. Verejná kontrola stojí na dvoch veciach: na prístupe k informáciám a na tom, aby v dozorných orgánoch sedel niekto, kto nie je nominantom tej istej moci, ktorú má kontrolovať. Obe sa oslabili. Podľa analýzy Nadácie Zastavme korupciu zmeny pravidiel verejného obstarávania z roku 2024 citeľne znížili transparentnosť zákaziek a možnosti namietať porušenia zákona, pričom najširší zásah sa týka zverejňovacích povinností pri podlimitných zákazkách. Rozsah agendy dokumentuje Správa o činnosti ÚVO.
Ako to vyzerá v praxi, ukazuje kauza STVR: bývalý poverený riaditeľ uzavrel licenčné zmluvy za deväť miliónov eur, hoci nemal oprávnenie podpisovať zmluvy nad 200-tisíc eur. Vec sa dostala na svetlo až vtedy, keď na ňu upozornila opozícia. Podobne Nadácia Zastavme korupciu musela žiadať o preverenie eurofondov, ktoré mali smerovať aj organizáciám blízkym koaličnej strane. V praxi sa takisto vyskytujú prípady, kedy sú do dozorných orgánov štátnych spoločností osoby bez primeraného vzdelania a odborných skúseností.
Čo sa zmení.
Dnes sa môžu štátne podniky opierať o výnimky v infozákone. Dozorné orgány obsadzuje politická nominácia svojimi ľuďmi.
Po zmene budú výnimky obmedzené, pričom komplexný nominačný zákon bude regulovať dosadzovanie ľudí do riadiacich orgánov a dozorných orgánov štátnych podnikov, resp. právnických osôb s majetkovou účasťou štátu, a to prostredníctvom transparentných výberových konaní a s následným odporúčaním Rady pre personálne nominácie štátu.
Súvisiace: Slayáda · Ochrana inštitúcií · Povinné zasadania výborov · Kauza STVR
28. Ochrana novinárov a mimovládok pred SLAPP žalobami
Čo navrhujeme. Znemožníme neodôvodnené žaloby na novinárov, ich zamestnávateľov a mimovládne organizácie. Upravíme pravidlá proti SLAPP žalobám aj vo vnútroštátnom práve a bezplatnú právnu pomoc zavedieme cez Centrum právnej pomoci.
Prečo. Európsky parlament a Rada prijali 11. apríla 2024 smernicu (EÚ) 2024/1069 o ochrane osôb zapojených do verejnej účasti pred zjavne neopodstatnenými nárokmi alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami – nové pravidlá na ochranu kritických hlasov pred súdnym zastrašovaním. Transpozičná lehota pre členské štáty uplynula 7. mája 2026; Ministerstvo spravodlivosti pripravilo novelu Civilného sporového poriadku. Praktický prehľad, ako SLAPP žaloby fungujú, spracovala VIA IURIS.
Súčasne Európska komisia v Správe o právnom štáte 2025 konštatuje, že na zlepšenie bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov na Slovensku neboli prijaté žiadne opatrenia a že podľa zainteresovaných strán došlo k zhoršeniu. Tlaku čelí aj prostredie občianskej spoločnosti – nové povinnosti týkajúce sa podávania správ a zverejňovania informácií predstavujú pre organizácie dodatočnú záťaž, na čo upozorňuje aj VIA IURIS.
Čo sa zmení.
Dnes novinári alebo mimovládky čelia šikanóznym žalobám, ktorých cieľom nie je vyhrať, ale vyčerpať. Náklady na obranu znášajú žalovaní a spor trvá roky.
Po zmene bude možné zjavne neopodstatnenú žalobu zastaviť v ranej fáze, náklady nesie ten, kto ju podal, a žalovaný má prístup k bezplatnej právnej pomoci cez Centrum právnej pomoci.
Súvisiace: Zákaz vlastníctva médií politikmi · Ochrana inštitúcií
29. Litovský model – zákaz vstupu pre skorumpovaných
Čo navrhujeme. Prijmeme legislatívu podľa litovského vzoru: zakážeme vstup na územie Slovenska jednotlivcom podozrivým alebo usvedčeným z rozsiahlych aktov korupcie, prania špinavých peňazí alebo hrubého porušovania ľudských práv.
Prečo. Litva prijala takzvaný Magnitského zákon jednomyseľne, 91 hlasmi, a stala sa štvrtou krajinou sveta po Spojených štátoch, Estónsku a Kanade, ktorá takúto úpravu má. Mechanizmus je jednoduchý a overený: ministerstvo zahraničných vecí identifikuje osoby, ktoré považuje za páchateľov porušovania ľudských práv alebo účastníkov korupcie a prania špinavých peňazí, a ministerstvo vnútra na základe tohto odporúčania rozhodne o zákaze vstupu na päť rokov. Prvý zoznam obsahoval 49 mien a je verejne dohľadateľný.
Slovensko dnes vlastný nástroj tohto typu nemá. Rozhodovanie leží na dvoch rezortoch a je preskúmateľné – nejde o zoznam, ktorý by si mohol zostaviť jeden úrad bez kontroly.
Čo sa zmení.
Dnes Slovensko nemá vlastný nástroj na zákaz vstupu z dôvodu rozsiahlej korupcie, prania špinavých peňazí alebo hrubého porušovania ľudských práv.
Po zmene bude na návrh ministerstva zahraničných vecí rozhodovať ministerstvo vnútra o zákaze vstupu na určené obdobie, s možnosťou súdneho preskúmania.
Súvisiace: Vrátiť nakradnuté · Ochrana inštitúcií
30. Reforma bezpečnostných služieb a ITP komisie
Čo navrhujeme. Zásadne zreformujeme bezpečnostné služby a sfunkčníme komisie pre kontrolu informačno-technických prostriedkov.
Prečo. Odpočúvanie a sledovanie sú najsilnejšie nástroje, aké štát voči občanovi má. Ich použitie schvaľuje súd, ale kontrolu nad tým, či sa nasadzujú oprávnene, majú vykonávať parlamentné komisie. Ak komisie nefungujú, kontrola existuje len na papieri a nástroj sa dá použiť aj proti tým, ktorí korupciu vyšetrujú – alebo proti tým, ktorí ju odhaľujú.
Že ide o citlivú oblasť, ukazuje aj to, že záznamy z odpočúvaní boli predmetom sporu o ich prípustnosť v konaniach týkajúcich sa vysokých funkcionárov. Európska komisia v Správe o právnom štáte 2025 upozorňuje na oslabenie záruk pri vyšetrovaní korupcie a na tlak na prostredie, ktoré ju odhaľuje.
Čo sa zmení.
Dnes majú kontrolné komisie pre ITP obmedzený reálny dosah a kontrola použitia odpočúvania je formálna.
Po zmene budú mať komisie personálne aj právomocové zázemie na skutočnú kontrolu a bezpečnostné služby budú reformované tak, aby ich nebolo možné použiť proti vyšetrovaniu korupcie.
Súvisiace: Ochrana vyšetrovateľov · Reforma inšpekcie
Podobné články
Ústavná poistka
02. novembra
< Kladivo na korupciu I. pilier > 1. Ústavný zákon o ochrane boja proti korupcii Čo navrhujeme. Boj proti korupcii zakotvíme priamo v ústavnom zákone ako základný pilier...
I. pilier - Koniec „našich ľudí"
02. novembra
< Ústavná poistka II. pilier > Korupcia v politike je závažnejšia ako krádež v obchode, pretože u ľudí ničí dôveru v štát. Osem opatrení, ktoré končia s tým, že na...
II. pilier- Prísnejšie tresty
02. novembra
< I. pilier III. pilier > Doteraz to fungovalo tak, že ak aj bol politik pristihnutý pri korupcii, nič sa mu nestalo. Jedenásť opatrení, ktoré s tým končia. 10. Korupcia sa...