1. Ústavný zákon o ochrane boja proti korupcii
Čo navrhujeme. Boj proti korupcii zakotvíme priamo v ústavnom zákone ako základný pilier demokratického štátu. Ústavný zákon určí minimálny štandard postihovania korupcie politikov a politických funkcionárov – štandard, ktorý sa nebude dať podliezť obyčajným zákonom bez ústavnej väčšiny. Zároveň ním ochránime kľúčové inštitúcie a zavedieme ústavne chránené výšky trestov a doby premlčania.
Prečo? V decembri 2023 vláda priniesla a vo februári 2024 parlament schválil novelu Trestného zákona č. 40/2024 Z. z., ktorá znížila trestné sadzby za korupčné a majetkové trestné činy a skrátila premlčacie doby. Na jej prijatie stačila jednoduchá väčšina. Ústavný súd v konaní PL. ÚS 3/2024 zrušil len časť ustanovení – zníženie trestných sadzieb ani zrušenie Špeciálnej prokuratúry za protiústavné nevyhlásil. Ochrana proti korupcii sa tak dnes dá odbúrať 76 hlasmi.
V decembri 2025 parlament schválil ďalšiu novú úpravu Trestného poriadku, ktorá obmedzovala využívanie výpovedí tzv. kajúcnikov v trestnom konaní, a to cez tzv. „Gašparov prílepok“. Aj túto novelu sme napadli na Ústavnom súde, rovnako aj generálny prokurátor a Špecializovaný trestný súd. Ústavný súd v októbri 2026 rozhodol, že ustanovenia, ktoré mali znemožniť použiť dôkazy získané od tzv. kajúcnikov, sú protiústavné. Novela mala automaticky a plošne zakázať výpovede spolupracujúcich osôb len preto, že v minulosti v inom konaní nevypovedali pravdivo alebo úplne, alebo využili svoje právo mlčať alebo sa brániť, v prípade, ak boli obvinení. Koalícia sa týmto zákonom pokúsila zasiahnuť do nezávislosti súdov a nadiktovať im, že výpoveď kajúcnika majú vždy hodnotiť podľa pravidla „raz klamár, navždy klamár“ bez ohľadu na okolnosti. Aj vďaka nášmu podaniu Ústavný súd túto časť prílepku zrušil.
Negatívny efekt tohto ťaženia proti právnemu štátu na seba nenechal dlho čakať. Špecializovaný trestný súd v októbri 2026 čiastočne zastavil trestné stíhanie podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara, podnikateľa Norberta Bödöra a bývalého funkcionára NAKA Róberta Krajmera. Dôvodom je zánik trestnosti viacerých korupčných skutkov z rokov 2013 – 2016 z dôvodu ich premlčania.
Európska komisia v Správe o právnom štáte 2025 uvádza, že „pôvodne zistené riziká sa naplnili, keďže viaceré prípady veľkej korupcie boli premlčané alebo preklasifikované len na priestupky“. Slovensko sa v Indexe vnímania korupcie prepadlo na 48 bodov zo 100 a na 61. miesto zo 182 krajín – za súčasnej vlády Róberta Fica o 14 pozícií a 6 bodov. Väčší dvojročný prepad zaznamenalo na svete iba osem krajín.
Čo sa zmení.
Dnes: vládna koalícia môže jednoduchou väčšinou znížiť tresty za korupciu, skrátiť premlčacie doby alebo zrušiť protikorupčnú inštitúciu.
Po zmene: na takúto zmenu bude treba ústavnú väčšinu, teda zhodu naprieč politickým spektrom.
Súvisiace: Ochrana inštitúcií · Zvýšenie trestných sadzieb · Zvýšenie dôb premlčania
Podobné články
I. pilier - Koniec „našich ľudí"
02. novembra
< Ústavná poistka II. pilier > Korupcia v politike je závažnejšia ako krádež v obchode, pretože u ľudí ničí dôveru v štát. Osem opatrení, ktoré končia s tým, že na...
II. pilier- Prísnejšie tresty
02. novembra
< I. pilier III. pilier > Doteraz to fungovalo tak, že ak aj bol politik pristihnutý pri korupcii, nič sa mu nestalo. Jedenásť opatrení, ktoré s tým končia. 10. Korupcia sa...
III. pilier - Ochrana boja proti korupcii
02. novembra
< II. pilier Kauzy ktoré kladivo rieši > Trestaní musia byť tí, ktorí páchajú korupciu, nie tí, ktorí proti nej bojujú. Desať opatrení, ktoré chránia inštitúcie a...