Bratislava Health Summit: Pracovníci a pracovníčky v zdravotníctve čelia psychickému tlaku

V Európskej únii chýba spolu 1,2 milióna pracovníkov a pracovníčok v zdravotníctve. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa môže do roku 2030 toto číslo zdvojnásobiť. Tisícky lekárov a sestier chýbajú aj na Slovensku. Pri riešení tohto problému sa nezaobídeme bez investície do duševného zdravia ľudí v zdravotníckom sektore. Zhodli sa na tom účastníci diskusie Bratislava Health Summit Brunch, ktorú zorganizovala europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová (PS/Renew Europe).

“84 percent zdravotníčok a zdravotníkov trpí ťažkým fyzickým a psychickým vyčerpaním a prežívajú syndróm vyhorenia. Každá desiata zdravotná sestra alebo lekár majú dokonca sebapoškodzujúce myšlienky. Tieto čísla sú alarmujúce a naša pozornosť musí smerovať aj k starostlivosti o duševné zdravie a pohodu tých, ktorí sa starajú o nás,” uviedla Veronika Cifrová Ostrihoňová. 

Práve syndróm vyhorenia a vyčerpanosť v zdravotníctve sú často dôvodom, prečo sektor  opúšťajú nie len starší, ale aj mladí zdravotníci. “Podľa výskumov, ktoré máme k dispozícii, paradoxne vyhoria skôr mladšie ročníky. U ľudí s praxou do 5 rokov máme vyššiu mieru vyhorenia ako u tých starších,” upozornila na situáciu v stavoch zdravotných sestier prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Iveta Lazorová. 

Zástupcovia lekárov a sestier poukázali na to, že stresujúce je nielen pracovné prostredie, ale napríklad aj chýbajúca kontinuita, nedostatočná systémová podpora či spôsob, akým na Slovensku prebieha digitalizácia v zdravotníctve. “Platy sú často iba špičkou pyramídy dôvodov, pre ktoré zdravotníci odchádzajú zo slovenských nemocníc a ambulancií pracovať do zahraničia, alebo iného sektoru,” skonštatoval anesteziológ Igor Krupa, ktorý od roku 2020 pracuje v Českej republike.

Duševné zdravie v zdravotníctve je súčasťou správy o nedostatku zdravotníckeho personálu, na ktorej v Európskom parlamente ako tieňová spravodajkyňa pracuje Veronika Cifrová Ostrihoňová. “Je nutné posilniť kompetencie zdravotných sestier a ošetrovateľov, odľahčiť administratívu, podporiť duševné zdravie, flexibilnú pracovnú dobu, či možnosť práce na polovičný úväzok. Napríklad po návrate z materskej alebo rodičovskej dovolenky. Rovnako musíme myslieť aj na ochranu zdravotníkov a zdravotníčok počas výkonu ich práce,” povedala europoslankyňa. 

Líder zmeny a podpredseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo Oskar Dvořák upozornil, že na presadzovanie účinných riešení je potrebné, aby sa zdravotníctvo stalo premiérskou témou. “Nepotrebujeme 400 strán tabuliek, ale stručnú odpočtovateľnú stratégiu, ktorá pomenuje priority a kroky k jej naplneniu. Premiér s ministrom musia tieto riešenia odkomunikovať so sektorom, vybaviť  financie a presadiť ich v Národnej rade,” zdôraznil. 

“Nástroje pre duševné zdravie a stabilizáciu personálu vieme financovať aj z programov  EU for Health a Horizon Europe. Je však nutná spolupráca členskej krajiny, tak aby tie peniaze čerpala a využívala v nemocniciach a v ambulanciách, nie v súkromných rezortoch.” uzavrela Cifrová Ostrihoňová. 

Zdielať