Doteraz to fungovalo tak, že ak aj bol politik pristihnutý pri korupcii, nič sa mu nestalo. Jedenásť opatrení, ktoré s tým končia.
10. Korupcia sa nesmie “oplatiť”
Čo navrhujeme. Zavedieme pravidlo, že zlodeji okrem trestu budú musieť vrátiť aj všetok nakradnutý majetok. Páchateľ nedostane len trest – väzenie alebo peňažný trest – ale bude povinný vrátiť všetko, čo vďaka korupcii získal, vrátane úrokov a ziskov, bez ohľadu na objem vykonanej práce. Ak firma získa štátnu zákazku cez úplatok, nebude vracať len ten úplatok, ale štátu vráti celý zisk z tejto zákazky.
Prečo. Dnešná úprava vracia spravidla len to, čo sa podarí vyčísliť ako škoda. Ak sa práca formálne odviedla, zisk zo zákazky získanej korupciou zostáva páchateľovi. Prípad Ladislava Bašternáka ukazuje aj druhú stranu problému: súd mu okrem päťročného trestu uložil prepadnutie majetku, no nehnuteľnosti boli medzitým prepísané na manželku a rodičov a štát ich musel dobývať samostatnými žalobami. Súd napokon rozhodol, že rodičia tri byty vydať musia – roky po odsúdení.
Čo sa zmení.
Dnes sa vracia vyčíslená škoda alebo samotný úplatok. Zisk zo zákazky získanej korupciou zostáva.
Po zmene sa bude vracať celý prospech z korupcie vrátane úrokov a ziskov, bez ohľadu na to, koľko práce bolo na zákazke reálne odvedené.
Súvisiace: Zákonné záložné právo · Slayáda · Najvyššie tresty · Kauza Bašternák
11. Zvýšenie trestných sadzieb
Čo navrhujeme. Vrátime trestné sadzby za korupčné trestné činy na úroveň, ktorá zodpovedá ich závažnosti, a zrušíme prekvalifikovanie časti korupčných skutkov na prečiny s možnosťou podmienečného odkladu trestu.
Prečo. Novela Trestného zákona č. 40/2024 Z. z. znížila trestné sadzby za majetkové a hospodárske trestné činy a za korupciu. Časť skutkov, ktoré boli predtým zločinmi, sa stala prečinmi – teda činmi, pri ktorých súd môže výkon trestu podmienečne odložiť. Ústavný súd v konaní PL. ÚS 3/2024 rozhodol, že samotné zníženie trestných sadzieb protiústavné nie je; zrušil len časť prechodných ustanovení. Zníženie tak platí.
Následok pomenovala Európska komisia v Správe o právnom štáte 2025: viaceré prípady veľkej korupcie boli premlčané alebo prekvalifikované len na priestupky a počet vyšetrovaných korupčných prípadov výrazne klesol.
Čo sa zmení.
Dnes je časť korupčných skutkov prečinom s možnosťou podmienečného odkladu. Taktiež je možné uložiť pomerne nízky peňažný trest, ktorý páchateľ zaplatí a je ďalej bezúhonný. Sadzby sú nižšie než pred marcom 2024.
Po zmene budú sadzby zodpovedať závažnosti. Pri korupčných trestných činoch sa budú ukladať tresty, ktoré sú účinné, primerané a odrádzajúce. V závažných prípadoch vylúčime ukladanie podmienečných trestov. Rozšírime možnosti súdu ukladať trest prepadnutia majetku za najzávažnejšie korupčné skutky.
Súvisiace: Zvýšenie dôb premlčania · Ústavný zákon · Zmena zásad ukladania trestov
12. Predĺženie premlčacích dôb
Čo navrhujeme. Predĺžime lehoty, po ktorých sa korupčné trestné činy premlčia. Spravodlivosť sa nesmie dať prečkať.
Prečo. Novela z roku 2024 skrátila premlčacie doby – pri najzávažnejších skutkoch z dvadsiatich rokov na desať a pri časti korupčných činov ešte výraznejšie. Korupcia sa pritom spravidla odhalí až s odstupom rokov, často po zmene vlády alebo po výpovedi spolupracujúceho obvineného. Skrátenie lehôt preto v praxi znamená, že časť konaní sa pred súd nikdy nedostane.
Nejde o teoretické riziko. Európska komisia v roku 2025 uviedla, že viaceré prípady veľkej korupcie boli medzitým premlčané. Táto novela má aj konkrétne dopady – Špecializovaný trestný súd v októbri 2026 v kauze Očistec čiastočne zastavil trestné stíhanie podpredsedu NR SR Tibora Gašpara, podnikateľa Norberta Bödöra a bývalého funkcionára NAKA Róberta Krajmera. Dôvodom je zánik trestnosti viacerých korupčných skutkov z rokov 2013 – 2016 z dôvodu ich premlčania. Tieto skutky boli vládnou novelou trestného zákona stlačené na sadzbu trestu odňatia slobody do 3 rokov s 3-ročným premlčaním. Premlčanie je priamym dôsledkom vládnej novely Trestného zákona, ktorá skombinovala zníženie trestných sadzieb za korupciu so skrátením premlčacích lehôt.
Čo sa zmení.
Dnes sú premlčacie doby po novele z roku 2024 kratšie a časť korupčných konaní zaniká skôr, než sa dostane pred súd.
Po zmene budú lehoty pri korupčných trestných činoch predĺžené a chránené ústavným zákonom, aby ich nebolo možné znova skrátiť jednoduchou väčšinou.
Súvisiace: Zvýšenie trestných sadzieb · Obmedzenie §363 · Kauza Očistec
13. Zmena zásad ukladania trestov
Čo navrhujeme. Zmeníme zásady ukladania trestov tak, aby súd mohol uložiť spravodlivý trest – teda trest zodpovedajúci závažnosti konania, nie iba ten, ktorý mu umožňuje formálne nastavená sadzba a poľahčujúce mechanizmy.
Prečo. Prekvalifikovanie časti korupčných skutkov na prečiny otvorilo možnosť podmienečného odkladu výkonu trestu aj tam, kde ide o zneužitie verejnej funkcie. Súd je viazaný rámcom, ktorý zákonodarca nastavil – ak je rámec nízko, nemôže ho prekročiť ani pri konaní, ktoré spôsobilo mnohomiliónovú škodu. Výsledkom je stav, ktorý Európska komisia kritizovala pre úplné premlčanie alebo prekvalifikovanie veľkých korupčných prípadov na priestupky. Ako sa celá trestná politika po náleze Ústavného súdu zmenila, zhrnuli právni analytici.
Čo sa zmení.
Dnes je pri časti korupčných skutkov podmienečný odklad reálnou možnosťou bez ohľadu na to, kto skutok spáchal a akú moc pri ňom zneužil.
Po zmene bude mať súd rámec, v ktorom vie zohľadniť zneužitie verejnej funkcie a rozsah prospechu, a uložiť trest, ktorý im zodpovedá.
Súvisiace: Zvýšenie trestných sadzieb · Zvýšenie peňažných trestov
14. Zvýšenie peňažných trestov
Čo navrhujeme. Zvýšime peňažné tresty za korupciu a naviažeme ich na hodnotu prospechu, ktorý páchateľ korupciou získal – nie na paušálnu sadzbu.
Prečo. Peňažný trest má zmysel len vtedy, ak je vyšší než to, čo sa korupciou dá získať. Ak je nižší, stáva sa nákladovou položkou. Pri nízkych peňažných trestoch sa oplatí páchateľovi podstúpiť riziko trestného stíhania. Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik dostal popri osemročnom treste odňatia slobody peňažný trest 100-tisíc eur – to je pri korupcii spojenej s ochranou organizovanej trestnej činnosti suma, ktorú treba porovnávať s objemom chráneného biznisu, nie s platom. Novela z roku 2024 pritom sadzby ešte znížila.
Čo sa zmení.
Dnes sa peňažný trest ukladá v rámci pevnej sadzby, nezávisle od objemu prospechu z trestnej činnosti.
Po zmene bude peňažný trest naviazaný na hodnotu získaného prospechu, takže korupcia sa neoplatí ani ekonomicky.
Súvisiace: Vrátiť nakradnuté · Zmena zásad ukladania trestov · Kauza Kováčik
15. Novelizácia Trestného poriadku
Čo navrhujeme. Zásadným spôsobom novelizujeme Trestný poriadok tak, aby bolo trestné konanie efektívnejšie, rýchlejšie a bez zbytočných formalizmov. Trestná vec sa má čo najskôr dostať pred nezávislý súd, bez prieťahov v prípravnom konaní.
Prečo. Spravodlivosť, ktorá prichádza neskoro je odoprenou spravodlivosťou. Trestné konanie je v súčasnosti ťažkopádne, prípravné konanie je komplikované s množstvom formálnych prekážok, kým sa vec dostane pred súd. Ústavný súd rozhoduje v mnohých prípadoch o porušení práva na spravodlivý proces, keď trestné konanie trvá 15 alebo aj viac rokov. Rýchlosť konania je pri korupcii priamo previazaná aj s premlčaním – ak sa vyšetrovanie skutkov začne neskoro, dôjde k premlčaniu a nikto nebude potrestaný. Európska komisia v Správe o právnom štáte 2025 uvádza, že po zrušení Národnej kriminálnej agentúry a Úradu špeciálnej prokuratúry sa vyšetrovania presunuté na iné orgány oneskorili a počet korupčných prípadov výrazne poklesol. Skrátené premlčacie doby a predĺžené konania sú kombinácia, ktorá vedie k zániku vecí bez rozsudku.
Čo sa zmení.
Dnes sa konania v korupčných veciach naťahujú a časť skutkov medzitým zaniká premlčaním.
Po zmene bude procesná úprava odstraňovať formalizmy, ktoré konanie predlžujú a nie sú nevyhnutné pre naplnenie práv obvineného. Odstránime formálne opakovanie úkonov, znížime počet opravných prostriedkov, vrátane obmedzenia oprávnenia generálneho prokurátora rozhodovať podľa neslávne známeho § 363 Trestného poriadku. Obnovíme špecializáciu na prokuratúre a v polícii na stíhanie korupcie.
Súvisiace: Obmedzenie §363 · Zvýšenie dôb premlčania · Obnovíme ÚŠP
16. Zastavíme „slayády“ pri verejnom obstarávaní a správe verejného majetku
Čo navrhujeme. Sprísnime tresty za machinácie pri verejnom obstarávaní, porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku a zneužívanie právomocí verejného činiteľa. Tresty majú byť naviazané na hodnotu získanej zákazky, nie iba na výšku spôsobenej škody. Sprísnime postih aj vtedy, keď škoda nevznikla, ak bolo úmyslom páchateľa získať zákazku machináciou. Zavedieme postih za nevyhlásenie verejného obstarávania, ak osoba mala zákonnú povinnosť ho vyhlásiť, ale neurobila tak. Tvrdo sa bude trestať už aj úmysel a pokus.
Prečo. Naviazanie trestu výhradne na preukázanú škodu znamená, že ak sa práca formálne odviedla, postih je slabý aj pri zákazke za desiatky miliónov. Konkrétny príklad z verejného sektora: bývalý poverený riaditeľ STVR Igor Slanina uzavrel so Slovenským futbalovým zväzom licenčné zmluvy za deväť miliónov eur za ceny desať- až dvadsaťnásobne vyššie než v predchádzajúcich rokoch, pričom ako poverený riaditeľ nemal oprávnenie podpisovať zmluvy nad 200-tisíc eur. Vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave začal 3. marca trestné stíhanie pre podozrenie z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku a zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Súčasne sa zhoršilo prostredie, v ktorom sa dá takéto konanie odhaliť: podľa analýzy Nadácie Zastavme korupciu zmeny pravidiel verejného obstarávania z roku 2024 citeľne znížili transparentnosť zákaziek aj možnosti namietať porušenia zákona.
Čo sa zmení.
Dnes sa trest sa odvíja od vyčíslenej škody. Ak sa škoda nepreukáže, postih je slabý alebo žiadny. Nevyhlásenie povinného obstarávania nie je samostatne trestné.
Po zmene sa bude trest sa odvíjať od hodnoty získanej alebo vyhlasovanej zákazky. Trestný bude aj úmysel získať zákazku machináciou bez vzniku škody, aj nevyhlásenie obstarávania tam, kde ho zákon prikazuje.
Súvisiace: Vrátiť nakradnuté · Kontrola štátnych podnikov · Kauza STVR
17. Zákonné záložné právo na nehnuteľnosti počas konania
Čo navrhujeme. V trestných konaniach vo veciach korupcie zavedieme zákonné záložné právo na nehnuteľný majetok, aby sme zabránili špekulatívnemu prevodu nehnuteľností v konaniach, kde hrozí ich prepadnutie. Súd tak bude môcť reálne uložiť trest prepadnutia majetku.
Prečo. Prípad Ladislava Bašternáka je učebnicový. Keď bol obvinený a hrozilo mu odsúdenie za daňové podvody, prepísal počas dvoch mesiacov viaceré nehnuteľnosti na manželku – apartmánový dom na Donovaloch, dom na Slavíne, byty v komplexe Bonaparte, nehnuteľnosti vo Five Star Residence a na Tupého ulici v Bratislave – a ďalšie tri byty na rodičov. Súd mu napokon uložil päťročný trest a prepadnutie majetku, no štát musel prevody dobývať samostatnými žalobami. Až po nich súd rozhodol, že rodičia byty vydať musia.
Čo sa zmení.
Dnes môže obvinený počas trestného konania previesť nehnuteľnosti na iné osoby. Keď súd nariadi prepadnutie majetku, štát musí prevody napádať žalobami roky po rozsudku.
Po zmene bude na nehnuteľnostiach viaznuť zo zákona záložné právo od začiatku konania. Prevod ich nedostane mimo dosahu súdu.
Súvisiace: Vrátiť nakradnuté · Najvyššie tresty · Kauza Bašternák
18. Obmedzenie paragrafu 363
Čo navrhujeme. Obmedzíme použitie sporného paragrafu 363 Trestného poriadku. Spravodlivosť už nebude môcť zastaviť od stola jeden prokurátor. Obmedzíme koncentráciu moci v rukách generálneho prokurátora.
Prečo. Paragraf 363 dáva generálnemu prokurátorovi právomoc zrušiť právoplatné rozhodnutie v prípravnom konaní vrátane vznesenia obvinenia, pričom jeho rozhodnutie nepodlieha súdnemu prieskumu. Generálna prokuratúra sa bráni štatistikou o klesajúcom počte prípadov. Nadácia Zastavme korupciu na to odpovedá, že zo zverejnených čísel nie je zrejmé, akých rozhodnutí sa týkajú, a že do nich vstupujú aj zrušené rozhodnutia o zastavení stíhania či o poriadkovej pokute – kým o zrušených obvineniach dostala nadácia za roky 2019 a 2020 údaje len o 13 a 24 prípadoch. Podstata kritiky nie je v počte, ale v tom, v ktorých veciach sa paragraf použil: podľa zistení Denníka N išlo opakovane o politicky citlivé prípady dozorované vtedajšou Špeciálnou prokuratúrou.
Európska komisia má v Správe o právnom štáte 2025 naďalej výhrady k silným právomociam generálneho prokurátora, ktoré viedli až k zastaveniu niektorých trestných konaní.
Čo sa zmení.
Dnes môže generálny prokurátor sám zrušiť rozhodnutie o vznesení obvinenia. Rozhodnutie nepodlieha preskúmaniu súdom a nedá sa proti nemu odvolať.
Po zmene bude použitie paragrafu obmedzené tak, aby právomoc zastaviť trestné stíhanie nebola koncentrovaná v rukách jednej osoby. Na to bude nadväzovať reforma prokuratúry s celkovým obmedzením právomocí generálneho prokurátora a rozšírením procesnej samostatnosti jednotlivých prokurátorov.
Súvisiace: Lex Susko · Novelizácia Trestného poriadku
19. Sprísnenie zákazu činnosti v štátnej a verejnej službe
Čo navrhujeme. Pri odsúdení za korupciu sprísnime zákaz činnosti v štátnej a verejnej službe a rozšírime možnosti súdu uložiť trest zákazu činnosti.
Prečo. Trest zákazu činnosti je pri korupcii vo verejnej funkcii často účinnejší než samotné väzenie – odstraňuje páchateľa z prostredia, ktoré zneužil. Po znížení sadzieb a preklasifikovaní časti korupčných skutkov na prečiny s možnosťou podmienečného odkladu je pritom reálne, že odsúdený za korupciu nenastúpi do výkonu trestu vôbec. Ak k tomu nie je naviazaný dostatočne dlhý a široký zákaz činnosti, praktický následok odsúdenia je minimálny – a Európska komisia už zaznamenala, že časť veľkých korupčných vecí skončila ako priestupky alebo bola úplne premlčaná.
Čo sa zmení.
Dnes nie sú rozsah a dĺžka zákazu činnosti naviazané na povahu zneužitej funkcie a pri prečinoch bývajú nízke.
Po zmene bude pri odsúdení za korupciu zákaz činnosti vo verejnej a štátnej službe prísnejší a súd ho bude môcť uložiť v širšom okruhu prípadov.
Súvisiace: Strata nároku na dôchodok · Lex Gašpar
20. Lex Susko – koniec prepúšťaniu odsúdených od stola
Čo navrhujeme. Minister nebude môcť prepustiť na slobodu právoplatne odsúdeného. Zrušíme dovolanie ministra v konaniach, kde bola uzavretá dohoda o vine a treste.
Prečo. Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik bol právoplatne odsúdený na osem rokov nepodmienečne a peňažný trest 100-tisíc eur za korupciu a vyzradenie utajovaných skutočností. Minister spravodlivosti Boris Susko podal v jeho veci dovolanie a súčasne rozhodol o prerušení výkonu trestu až do rozhodnutia Najvyššieho súdu. Kováčik opustil väznicu v Dubnici nad Váhom. Z minulosti nie je známy obdobný prípad, keď by minister súčasne s podaním dovolania rozhodol aj o prerušení výkonu trestu odsúdeného; opozícia žiadala vysvetlenie.
Že ide o systémový problém, potvrdil aj Ústavný súd: v náleze PL. ÚS 3/2024 vyhlásil za protiústavné prechodné ustanovenie, ktoré ministrovi spravodlivosti umožňovalo podávať dovolania proti dohodám o vine a treste schváleným pred 15. marcom 2024.
Čo sa zmení.
Dnes môže minister spravodlivosti podať dovolanie a zároveň prerušiť výkon právoplatne uloženého trestu. V konaniach ukončených dohodou o vine a treste je dovolanie prípustné. Minister ako súčasť výkonnej moci má takto neprimerane široké právo zasiahnuť do prípadov, ktoré boli rozhodnuté nezávislým súdom.
Po zmene nebude pri dohode o vine a treste dovolanie prípustné. Minister nebude mať nástroj, ktorým by odsúdeného dostal na slobodu.
Súvisiace: Obmedzenie §363 · Ochrana vyšetrovateľov a prokurátorov · Kauza Kováčik
Podobné články
Ústavná poistka
02. novembra
< Kladivo na korupciu I. pilier > 1. Ústavný zákon o ochrane boja proti korupcii Čo navrhujeme. Boj proti korupcii zakotvíme priamo v ústavnom zákone ako základný pilier...
I. pilier - Koniec „našich ľudí"
02. novembra
< Ústavná poistka II. pilier > Korupcia v politike je závažnejšia ako krádež v obchode, pretože u ľudí ničí dôveru v štát. Osem opatrení, ktoré končia s tým, že na...
III. pilier - Ochrana boja proti korupcii
02. novembra
< II. pilier Kauzy ktoré kladivo rieši > Trestaní musia byť tí, ktorí páchajú korupciu, nie tí, ktorí proti nej bojujú. Desať opatrení, ktoré chránia inštitúcie a...