V Bruseli sa začína boj o európske peniaze pre členské krajiny. PS chce ambicióznejší rozpočet

Slovensko nesmie v budúcom viacročnom európskom rozpočte doplácať na chyby súčasnej vlády a hanbu, ktorú robí v Bruseli, tvrdia europoslanci za Progresívne Slovensko. Zabojovať chcú o viac eurofondov do slovenských regiónov, ale aj do bezpečnosti.  

Európska komisia v stredu predstavila prvý návrh budúceho viacročného finančného rámca, teda 7-ročného európskeho rozpočtu, ktorý by mal začať platiť od roku 2028. Začína sa tak proces vyjednávaní medzi Európskym parlamentom, Komisiou a Radou, na ktorého konci má byť rozpočet pre celú Európu vo výške 2 biliónov eur.

Podpredsedníčka Výboru EP pre rozpočet Lucia Yar (PS/Obnovme Európu), uviedla, že v europarlamente presadzujú výrazne vyšší rozpočet, ktorý je spravodlivý a nastavený tak, aby reagoval na krízy a investoval do budúcnosti Európy a všetkých jej občanov.

„Európska komisia vo svojom návrhu nebola dostatočne odvážna, pretože zatiaľ nenavrhla dostatočné navýšenie tam, kde si to Európania – a medzi nimi aj Slováci a Slovenky –  pýtajú, vrátane napríklad bezpečnosti,” dodala Yar s tým, že europoslanci PS ako silná súčasť frakcie Obnovme Európu budú mať v procese vyjednávania – na rozdiel od nezaradených europoslancov za Smer a Hlas – významnú možnosť ovplyvňovať celý proces a vyjednávanie. 

Z pohľadu Slovenska je pri vyjednávaniach nevyhnutné zabezpečiť, aby aj menej rozvinuté regióny mali prístup k dostatočným prostriedkom na podporu regionálneho rozvoja a znižovanie regionálnych rozdielov, myslí si podpredsedníčka Výboru EP pre regionálny rozvoj Ľubica Karvašová. 

„Pokiaľ ide o eurofondy pre regióny, v návrhu rozpočtu vidíme snahu o zásadnú zmenu financovania, ktorá by takmer určite viedla k nižšiemu rozpočtu. Už dnes sa preto na výbore budem pýtať komisára pre eurofondy Raffaela Fitta, ako chce zabezpečiť silnú úlohu regiónov pri nových tzv. plánoch regionálneho partnerstva,” zdôraznila Karvašová. 

Kohézna politika je pre Slovensko kľúčovou súčasťou rozpočtu, pretože 80 % našich investícií v regiónoch je z európskych zdrojov. Rozhodujú o tom, či budú mať naše regióny príležitosť dobudovať chýbajúcu infraštruktúru a napredovať v inováciách.

„V návrhu nevidím dostatočný záujem o priamy prístup regiónov a miest k eurofondom – hoci práve tam najlepšie vedia, kde sú ich najväčšie potreby. Čaká nás teda tvrdý boj za regióny,” dodala Karvašová.

Člen Výboru NR SR pre financie a rozpočet Štefan Kišš pripomína, že rozpočet prinesie aj ďalšie príležitosti pre rozvoj Slovenska, ktoré nesmieme premrhať, ako tomu bolo v minulosti. 

„Po katastrofálnom zlyhaní pri Pláne obnovy – kde sa Slovensko pod Ficom prepadlo z pozície jednotkárov na štvorkárov – si už nemôžeme dovoliť premrhať ďalšie príležitosti na modernizáciu. Rokovania v Bruseli o konečnej podobe rozpočtu sú len začiatkom, Slovensko dovtedy potrebuje zmenu vo vláde, aby peniaze z eurofondov nekončili v haciendách, alebo ich čerpaniu nebránila neschopnosť ministrov,” hovorí Kišš.

Europoslankyňa Yar vysvetľuje, že bude v mnohom záležať na vláde, ktorá však na úrovni EÚ v súčasnosti svojou zjavnou podporou Moskvy Slovensku škodí: „EÚ musíme v najbližších rokovaniach presvedčiť, že investície do našich regiónov, poľnohospodárstva, konkurencieschopnosti, ale aj do všetkých Slovákov a Sloveniek sa Európe oplatia. A ukázať, že vieme, na čo by sme miliardy z EÚ na Slovensku využili – od rozvoja najzaostalejších regiónov, cez zlepšenie ciest a kanalizácií, až po modernizáciu vzdelávania, digitálnych zručností či pracovného prostredia,” dodala Yar.

“Verím, že zlý imidž, ktorý súčasná vláda Slovensku v EÚ robí, tieto ambície nenaruší,” uzavrela Yar.

Zdielať