Klimatická kríza nie je problém budúcich generácií. Čím dlhšie bude vláda otáľať, tým vyššia bude cena

Na Slovensku sa o klimatickej kríze často vedú ideologické spory, niekto ju spochybňuje, iní ju zľahčujú. Oslovil som preto slovenských vedcov z Regionálneho klimatického inštitútu Regioclim, aby vypracovali štúdiu, ktorá odpovie na otázku, aký vplyv bude zmena klímy na sucho na Slovensku, uviedol Martin Hojsík, podpredseda Európskeho parlamentu.

„Výsledky odbornej štúdie nie sú príjemné, ale sú jasné. Hlavné posolstvo je, že rastúce sucho bude pre Slovensko jedným z hlavných dopadov zmeny klímy. Najsilnejším faktorom pritom nie je úbytok dažďa, ale rastúca teplota. Otázka už nie je, či na Slovensku bude suchšie. Otázka je, ako veľmi sucho bude,“ priblížil Hojsík s tým, že z analýzy vyplývajú tri hlavné posolstvá.

„Prvým je, že sucho sa prehlbuje pre väčšie odparovanie vody. Druhým je, že jeho rozsah do budúcnosti ovplyvnia rozhodnutia, ktoré urobíme už dnes. Tretie posolstvo je, že adaptácia na dôsledky zmeny klímy má zmysel, ale len ak je spojená s dostatočne rýchlym znižovaním skleníkových plynov. Tieto výsledky však aj ukazujú zlovestnú budúcnosť, ak nespravíme nič. Studne v podhorí budú vysychať, výnosy z úrody môžu klesať, vlny letných horúčav byť dlhšie. Takto vyzerá klimatická kríza na Slovensku. Nie ako topiace sa ľadovce kdesi za polárnym kruhom. Nie je to problém budúcich generácií, ešte stále to máme v rukách,“ upozornil Hojsík s tým, že medzi územiami najviac ohrozenými suchom sú všetky slovenské nížiny, Žitný ostrov, ale aj horské smrekové lesy. 

Tamara Stohlová, podpredsedníčka Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, doplnila, že kým dopady zmeny klímy sú už hrozivou realitou, tak minister Taraba a celá vláda ju dlhodobo spochybňujú. „Na tejto kritickej téme vytĺkajú lacné politické body a polarizujú spoločnosť. Taraba povyhadzoval ľudí so skúsenosťami, čím zásadne oslabil kľúčové inštitúcie. Odborníčky a odborníkov však teraz potrebujeme, oceňujem preto analýzu, ktorú vypracovali na popud M. Hojsíka,“ vyhlásila.

Ako líderka zmeny PS pre životné prostredie doplnila, riešenia poznáme. „Žiaľ, neexistuje jedno také, ktoré by sucho na Slovensku vyriešilo. Je dôležité systematicky pracovať na zadržiavaní vody v krajine, obnove mokradí či revitalizácii vodných tokov. Musíme chrániť lesy a tie hospodárske premeniť z monokultúr na druhovo a vekovo pestrejšie. V mestách zas potrebujeme viac zelene, menej nepriepustných plôch a nástroje na zber dažďovej vody. Vyzývam preto ministra Tarabu, aby sa prestal tváriť, že sa nič nedeje a aby začal konať. Čím dlhšie bude otáľať, tým vyššia bude cena. A tú zaplatíme všetci,“ podčiarkla Stohlová. 

Ako dodal Peter Horný, líder zmeny PS v pôdohospodárstve, farmári už pociťujú dopady prezentované v štúdii na vlastnej koži. „Tento rok môže byť prepad v ekonomických výnosoch oproti priemeru posledných piatich rokoch na úrovni 340 miliónov eur. Výskum tiež jasne ukazuje, že vysoké teploty škodia úrode viac ako samotný nedostatok zrážok.“

Ak chceme udržať slovenské poľnohospodárstvo životaschopné, ako podotkol Horný, je potrebné prejsť ku konkrétnym riešeniam. „Musíme poznať budúci vývoj kvality podzemnej vody. Riešením môže byť aj rizikový fond na zmierňovanie dopadov sucha či povinná dotačná schéma na precízne hnojenie na ornej pôde. Nie je na čo čakať,“ uzavrel Horný.

Kompletnú štúdiu „Sucho na Slovensku od dnešného stavu k dvom budúcnostiam podľa scenárov klimatickej zmeny“ nájdete na tomto odkaze.

Zdielať