Prehodnotíme úroveň životného minima. Úroveň životného minima nebola prehodnotená za posledných 25 rokov. Jeho sumy sú od roku 1998 iba pravidelne valorizované, čo však negarantuje, že aj naďalej spĺňajú svoju funkciu určiť spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Úpravu životného minima urobíme na základe spoločenskej a odbornej diskusie o základných
- Prehodnotíme úroveň životného minima. Úroveň životného minima nebola prehodnotená za posledných 25 rokov. Jeho sumy sú od roku 1998 iba pravidelne valorizované, čo však negarantuje, že aj naďalej spĺňajú svoju funkciu určiť spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Úpravu životného minima urobíme na základe spoločenskej a odbornej diskusie o základných životných potrebách domácností a dôkladnej analýze ich nákladov.
- Upravíme valorizáciu životného minima tak, aby v strednodobom horizonte držalo krok s rastom príjmov. Aktuálne je životné minimum valorizované podľa minimálnej hodnoty rastu spomedzi rastu cien a rastu príjmov. To spôsobuje, že v čase sa rozširuje medzera medzi životným minimom a priemernou životnou úrovňou v spoločnosti. Z dlhodobého hľadiska je takýto spôsob valorizácie neudržateľný a ohrozuje sociálny zmier. Valorizačný mechanizmus upravíme tak, aby životné minimum rástlo rovnakým tempom ako stredný príjem a v prípade vysokej inflácie by bol rast dočasne naviazaný na infláciu. Zároveň budeme presadzovať častejšiu valorizáciu robenú na základe najaktuálnejších dát.
- Upravíme systém pomoci v hmotnej núdzi tak, aby primerane vyvažoval princípy zásluhovosti a solidarity so slabšími. Pomoc v hmotnej núdzi v pomere k priemernému príjmu patrí medzi najnižšie v rámci EÚ. Je preto nevyhnutné, aby pomoc v hmotnej núdzi spolu s prídavkom na dieťa a za predpokladu aktivácie dospelých členov a členiek domácnosti zabezpečila základný životný štandard určený životným minimom. Zjednodušíme systém a odstránime vysokú variabilitu pomoci v závislosti od počtu detí v rodine. Upravíme aktivačnú zložku v podobe aktivačného príspevku tak, aby motivovala prijímateľov pomoci k účasti na najúčinnejších nástrojoch služieb zamestnanosti (napr. na vzdelávaní) a zrušíme povinnosť vykonávať verejnoprospešné služby pre získanie nároku na základnú dávku v hmotnej núdzi, ktorá zamestnateľnosti prijímajúcej osoby nijako nepomáha. Budeme hľadať spôsoby, ako systematicky zvýšiť súbeh sociálnej pomoci a príjmu z práce tak, aby aj naďalej bola výrazne výhodnejšia práca než odkázanosť na dávky.
- Presadíme samostatný príspevok na úhradu nákladov na bývanie. Príspevok na bývanie bude vyňatý zo systému pomoci v hmotnej núdzi tak, aby mohol byť poskytovaný širšiemu okruhu nízkopríjmových domácností. Cieľom je znížiť energetickú chudobu, zlepšiť finančnú dostupnosť bývania a vytvoriť adresný a rozpočtovo zodpovedný nástroj na boj proti energetickým krízam. Príspevok bude kompenzovať náklady na bývanie, ktoré presiahnu 30 % príjmu domácnosti. Nákladový strop zabezpečí, že príspevok nebude vyplácaný domácnostiam s nadpriemernými príjmami.
- Zjednodušíme prístup k plošným dotáciám na školské obedy a rozšírime nárok na všetky deti v materských školách. Dotované obedy preukázateľne zvyšujú zaškolenosť v materských školách, ktorá je na Slovensku nízka, a to najmä u detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Účasť v predprimárnom vzdelávaní zas preukázateľne prospieva vzdelávacím výsledkom v základnej škole. Rozšírenie dotácií na mladšie deti je preto investíciou do vzdelávania a ich budúcnosti. Zrušíme potrebu podania žiadosti o dotovaný obed, ktorá je zbytočnou administratívnou prekážkou a dotácie presunieme pod ministerstvo školstva, spolu so zodpovednosťou za predprimárne vzdelávanie.
Zdielať
