Po 25 rokoch je čas hovoriť o novom a modernom vzťahu štátu a cirkvi

Každá dobrá zmluva má byť výhodná pre obe strany. Po 25 rokoch od podpisu zmluvy so Svätou stolicou je preto podľa Progresívneho Slovenska namieste položiť si jednoduchú otázku: čo táto zmluva dnes prináša Slovenskej republike?

“Už pri jej vzniku zaznievali oprávnené výhrady, že ide o jednostranne výhodnú dohodu, ktorá zvýhodňuje len katolícku cirkev. A vývoj za uplynulé štvrťstoročie ukázal, že tieto obavy boli opodstatnené,“ uviedol člen Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Ondrej Prostredník.

V nadväznosti na zmluvu prijalo Slovensko celý rad zákonov, ktoré upravujú pôsobenie cirkvi napríklad v školstve, v ozbrojených silách a bezpečnostných zložkách či vo verejnoprávnych médiách. “Štát sa týmto spôsobom systematicky prispôsoboval jednej cirkvi, a nie vytváraniu rovnakých podmienok pre všetkých,“ upozornil Prostredník.

Hoci má zmluva so Svätou stolicou formálne status medzinárodnej zmluvy, svojím obsahom sa týka výlučne jednej cirkvi pôsobiacej na území Slovenska. Vtedajšia vláda sa podľa Prostredníka síce snažila túto nerovnováhu zmierniť podpisom vnútroštátnej zmluvy s ostatnými cirkvami a náboženskými spoločnosťami, zásadný rozdiel v ich postavení tým však odstránený nebol.

“Zmluva so Svätou stolicou má prednosť pred vnútroštátnym právom a jej ustanovenia upravujú postavenie a práva len jednej náboženskej skupiny,“ zdôraznila predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Lucia Plaváková. Podľa nej sa tým Slovenská republika v tejto oblasti vzdala časti svojej zvrchovanosti v prospech jednej viery.

Doterajšia skúsenosť podľa PS jasne ukazuje, že model riešenia náboženskej slobody prostredníctvom medzinárodnej zmluvy s jednou cirkvou je prekonaný. “Naráža na základné princípy demokratického a sekulárneho štátu, ktorý má garantovať rovnaké zaobchádzanie pre všetkých,“ dodala Plaváková s tým, že štáty, ktoré majú zmluvy so Svätou stolicou, ich majú spravidla nastavené výrazne výhodnejšie než Slovensko.

“Aj u nás je čas prestať sa držať postkomunistických schém minulých desaťročí a začať hovoriť o modernom, vyváženom vzťahu medzi štátom a cirkvou. Znamená to aj otvoriť diskusiu o opodstatnenosti existujúcej podoby zmluvy so Svätou stolicou a hľadanie takej formy vzťahu Slovenskej republiky s katolíckou cirkvou, ktorý rešpektuje princíp náboženskej neutrality štátu zakotvený priamo v Ústave SR,” uzavrela podpredsedníčka PS a Výboru NR SR pre kultúru a médiá Zora Jaurová.

Zdielať