Bývanie na Slovensku patrí medzi najdrahšie a najmenej dostupné v Európskej únii, upozornilo Progresívne Slovensko. Na kúpu dvojizbového bytu potrebujú ľudia v slovenských mestách viac ročných platov než v Londýne či Ríme, vyhlásil líder pre dopravu a informatizáciu Ján Hargaš.
“Ak je bývanie premiérska téma, tak by sme mali vidieť aj výsledky. Realita je však taká, že za dva roky tejto vlády sme postavili presne nula štátom podporovaných nájomných bytov. Jediný hotový projekt v Bratislave má 102 bytov, z ktorých je obsadená približne štvrtina,“ upozornil Hargaš.
Problémom sú vysoké ceny aj nedostupnosť úverov, najmä pre mladých ľudí. “Podľa dát za rok 2025 je na kúpu dvojizbového bytu potrebných viac ako 14 ročných hrubých miezd v Košiciach a viac ako 12 v Bratislave. Pre porovnanie, v Londýne je to zhruba 10 ročných platov a v Ríme 8 ročných platov,” upresnil líder zmeny s tým, že ešte dramatickejšie vyzerá situácia pri nájmoch.
Hargaš kritizoval aj stav stavebného konania. “Máme nový stavebný zákon, no na úradoch vládne chaos, úradníci nie sú dostatočne vyškolení a konania sa neskrátili,“ pripomenul, že vláda v rámci konsolidácie zrušila príspevok Ministerstva dopravy do Štátneho fondu rozvoja bývania, čím prakticky zastavila výstavbu mestských bytov. “Zobrali 37 miliónov eur, teraz vracajú 25. Matematiku si spravte sami.“
Líderka zmeny v oblasti práce, sociálnych vecí a rodiny Simona Petrík upozornila, že trhové bývanie sa stáva nedostupným už aj pre strednú triedu. “Chudoba ohrozuje takmer milión Slovákov a sociálne bývanie tvorí približne jedno percento bytového fondu,“ uviedla.
Podľa nej sú najviac zasiahnuté osamelé seniorky a seniori, rodiny so zdravotne znevýhodnenými členmi či ľudia, ktorí prišli o prácu. “Pre tých, ktorí sú tesne nad hranicou hmotnej núdze, dnes prakticky neexistuje pomoc s bývaním. Výsledkom je nárast bezdomovectva a sociálneho vylúčenia,“ dodala.
Podľa poslanca Dávida Deja majú mladí ľudia dnes dve možnosti. “Buď zaplatia drahý nájom alebo nedostupnú hypotéku. V Bratislave zaplatia za bývanie približne 900 eur a na hypotéku potrebujú približne 40-tisíc eur z vlastných zdrojov, čo je pre väčšinu 25-ročných nedosiahnuteľné,“ dodal s tým, že mladí odchádzajú z rodičovského domu v priemere ako 31-roční, a mnohí radšej rovno do zahraničia. “Neodchádzajú preto, že nechcú zostať doma. Odchádzajú preto, že tu nemajú kde bývať,“ zdôraznil.
Progresívne Slovensko preto predstavilo systémové riešenia, ktoré zahŕňajú zlepšenie stavebného zákona a skutočnú digitalizáciu konaní, zjednodušenie zastaraných stavebných noriem, posilnenie a odbúranie byrokracie v Štátnom fonde rozvoja bývania, reformu agentúry nájomného bývania, riešenie prázdnych investičných bytov či zavedenie adresného príspevku na bývanie a dôslednú prípravu na čerpanie európskych zdrojov.
Podobné články
Dana Kleinert: Pýtať sa, kam idú verejné peniaze je právo občanov, nie dôvod na mrnčanie ministerky kultúry
14. marca
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová sa pred médiami opustila a posťažovala sa na otázky, ktoré som jej poslala cez infozákon. Chcem jej preto odkázať, že môže očakávať aj...
Plné poradne nie sú úspech sociálnej politiky, ale dôkaz zlyhania štátu
14. marca
Záujem o Poradne komplexnej pomoci nemožno považovať za úspech sociálnej politiky vlády, upozornilo Progresívne Slovensko. Naopak, ukazuje, že čoraz viac rodín sa ocitá v situácii, keď...
Spolu s verejnosťou sme zastavili spaľovne v Dudinciach a Skalici
13. marca
Ministerstvo životného prostredia vyjadrilo nesúhlas so spaľovňou pri kúpeľoch v Dudinciach, upozornilo Progresívne Slovensko. Po úspešnom referende takisto zastavilo proces posudzovania...