Ak by niektorí politici nabrali odvahu pozrieť sa na ruské hrôzy na Ukrajine, možno by sa v nich prebudila ľudskosť 

Poslankyne Progresívneho Slovenska počas uplynulých dní absolvovali pracovnú cestu do Kyjiva. Spoločne s európskymi partnerskými stranami z ALDE rokovali s najvyššími predstaviteľmi a predstaviteľkami Ukrajiny a okrem hlavného mesta navštívili aj zničený región Černihiv na severe krajiny, ktorý zažil ruskú okupáciu. 

“Putin pácha na Ukrajine genocídu. Na vlastné oči sme sa presvedčili, čo to znamená, mať Rusko za ‘suseda’, uviedla podpredsedníčka Výboru NR SR pre európske záležitosti Beáta Jurík. “Dennodenné útoky dronov aj rakiet na civilné ciele, unesené deti, znásilnené ženy a ďalšie zverstvá spáchané Rusmi na okupovaných územiach. To sú vojnové zločiny, ktoré sa ruská propaganda snaží zakryť,” zdôraznila Jurík, ktorá sa na Ukrajinu vrátila tento rok už tretíkrát. 

Poslankyne navštívili obec Jahidne, kde ruské vojsko držalo v podzemí základnej školy vyše 300 obyvateľov celý mesiac. Bez vody, jedla, svetla, hygieny a možnosti pohybu, od mesačného bábätka po 90-ročných ľudí. Niekoľko z nich na mieste prišlo v dôsledku katastrofálnych podmienok o život priamo v miestnosti hrôzy.  “Bol to jeden z najdesivejších pohľadov, aké môže človek v dnešnej dobe zažiť. Keď preživší opisovali, ako s nimi Rusi zaobchádzali, všetci v miestnosti sme plakali,” povedala Jurík.

Tým, ktorí ospravedlňujú túto hanebnú vojnu alebo si podávajú ruky s predstaviteľmi Putinovho režimu, poslankyňa odporučila zažiť pocit pri pohľade na detské kresby na stenách či predmety, ktoré v miestnostiach zachovali. “Možno by sa v nich znovu prebudila ľudskosť,” dodala Jurík. 

“Vladimír Putin v jednej sekunde ukradol ukrajinským deťom detstvo. Ukrajinské ženy pôsobiace v rôznych verejných službách, od zdravotníctva až po armádu, nám opisovali, ako už malé deti vedia podľa zvuku rozoznať či raketa prilieta z Ruska alebo bráni Ukrajinu. Počuli sme svedectvá o tom, ako rodičia umierajú, keď sa v objatí snažia chrániť svoje deti. Ako si rodičia každé ráno, keď svoje deti odovzdávajú do škôlky, kladú otázku, či sa niekedy ešte uvidia”, poukázala Lucia Plaváková, predsedníčka výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny.

“Viac ako 19 tisíc ukrajinských detí bolo deportovaných na územie Ruska alebo ich osud nie je známy. A to sú len zdokumentované prípady. Skutočný počet detí, ktorých Rusi vytrhávajú z ich rodín, je násobne väčší. Je veľmi smutné, že slovenská vláda pod vedením Roberta Fica sa nepridala ani do medzinárodnej koalície pre navrátenie ukrajinských detí, ktorá bola oficiálne spustená pred vyše rokom. Apelujeme na premiéra Roberta Fica, aby túto medzinárodnú hanbu napravil. Na návrate detí do náručia ich rodičov by sme sa mali vedieť zhodnúť všetci,” uviedla Plaváková.

“Rusi dňom i nocou terorizujú obyvateľstvo Ukrajiny. Ostreľujú civilné obyvateľstvo, bombardujú im škôlky, paneláky, nemocnice a vedia veľmi dobre, na čo cielia. V Černihive okrem iného zničili 109 budov kultúrnej infraštruktúry. Napriek tomu sa obyvatelia nevzdávajú a postupne opravujú všetko zničené,“ vysvetlila Dana Kleinert, členka výboru NR SR pre kultúru a médiá. 

Poslankyne mali možnosť vidieť, ako za 3 roky plnoškálovej vojny Ukrajinci zrekonštruovali len v Černihive vyše 80 percent infraštruktúry, vrátane 38 mostov, mnohých základných škôl, domov, či zdravotníckych zariadení.

“Prečo 80 percent? Pretože Rusi ich stále znova a znova bombardujú. V Ukrajincoch a Ukrajinkách je však obdivuhodná nezlomnosť a zároveň obrovská nádej a súdržnosť. Napriek vojne a strašným príbehom, ktoré s nami Ukrajinci a Ukrajinky zdieľali, sú už teraz v mnohom pred nami. Majú cenné, dôležité skúsenosti a nadobudnuté znalosti, ktoré vedia a chcú zdieľať aj so zahraničnými partnermi. Ide o inovácie, IT systémy, medicínske postupy, sociálne programy, ale aj skutočne inkluzívne prístupy na podporu kultúry, umenia a ochrany kultúrneho dedičstva,” uzavrela Kleinert.

Zdielať