Ekologický rozpočet na rok 2023 je vyčerpaný, náklady ponesú ďalšie generácie 

Progresívne Slovensko upozorňuje, že od dnes žije ľudstvo na ekologický dlh. Ku dnešnému dňu boli využité všetky zdroje, ktoré planéta dokáže za jeden rok obnoviť. Považujeme za existenčne dôležité, aby klimatickú a environmentálnu ľahostajnosť po voľbách vystriedal zodpovedný prístup, vyhlásil v súvislosti s tzv. Overshoot day europoslanec a podpredseda PS Martin Hojsík. Dopady na životy, zdravie a majetok podľa neho z roka na rok rastú. 

“Všetko, čo od dnes do konca roka na Slovensku spotrebujeme, kradneme našim deťom. Akoby sme robili všetko pre to, aby sa generácie po nás mali horšie ako naša. Pokiaľ by sme sa stavali ku štátnemu rozpočtu rovnako ako ku klimatickej zmene, s najväčšou pravdepodobnosťou by sme už čelili kolapsu verejných financií,” uviedol Hojsík s tým, že v mnohých krajinách sú investície do riešenia klimatickej krízy samozrejmosťou a znižovanie závislosti na fosílnych palivách, investície do energetických úspor a masívna podpora udržateľnej zelenej energie tvoria epicentrum snáh takmer každej vlády.

Podpora zelených projektov znižuje ekologický dlh, no súčasne pomáha ľuďom znížiť účty za energie a zvýšiť hodnotu ich nehnuteľností. 

“Komplexnou obnovou budov je možné ušetriť viac ako 70% ich spotreby energie na vykurovanie, ohrev vody, osvetlenie a prevádzku elektrospotrebičov. Je preto absolútne nevyhnutné, aby sa podpora obnovy nehnuteľností, ich napojenie na obnoviteľné zdroje zjednotilo, zjednodušilo, priblížilo ľuďom,” povedal Hojsík.

Práve zodpovedný prístup a efektívne čerpanie európskych zdrojov podľa jeho slov umožňuje zamestnávateľom zefektívňovať výrobu a vytvárať nové pracovné príležitosti vo všetkých regiónoch Slovenskej republiky.

“Pre Slovensko je nevyhnutné byť súčasťou zodpovednej ekonomickej transformácie, ktorá v Európe prebieha. V opačnom prípade sa naše podniky začnú odsúvať na ekonomickú perifériu kontinentu a opäť sa ku slovu dostane jediný benefit – lacná pracovná sila. Túto etapu vývoja už máme za sebou a nevidím dôvod sa k nej vracať,” doplnil Michal Sabo, podpredseda Bratislavského samosprávneho kraja pre životné prostredie a člen predsedníctva Progresívneho Slovenska.

Júl 2023 bol najteplejším mesiacom v histórii záznamov. Počas minulého mesiaca sa tak v priamom prenose ukázala nepripravenosť krajiny na extrémne prejavy klimatickej krízy. Najmä na suchá a horúčavy.

“Počas letných horúčav všetci vidíme, aký je teplotný rozdiel medzi betónovým námestím a námestím plným zelene a chladiacich prvkov. Navrhujeme preto sériu opatrení na adaptáciu na zmenu klímy. Naše mestá a sídla potrebujú správnu kombináciu zelene, vodných prvkov a architektúry. Tá vytvára prirodzenú mikroklímu a zmierňuje dopady extrémnych horúčav,” uzatvoril Sabo.

Zdielať